reklama

Lisabonská zmluva a vystúpenie členského štátu z Európskej únie

Do nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy bolo vystúpenie členského štátu únie len teoretickou otázkou. Zakladajúce zmluvy európskych spoločenstiev neupravovali možnosť opustenia spoločenstva a túto dispozíciu nepriniesli

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Stav pred pred prijatím Lisabonskej zmluvy

Zmluvy o spoločenstvách a zmluva o Európskej únii boli medzinárodnými zmluvami uzatvorenými podľa pravidiel medzinárodného práva, ktoré, ako som už spomínal, neupravovali možnosť vystúpenia členského štátu zo spoločenstva resp. z Únie. Dispozíciu vystúpenia upravovali všeobecné princípy medzinárodného práva verejného, konkrétne Viedenský dohovor o zmluvnom práve ( čl. 54, 56 a 62), avšak v praxi sa výklad Viedenského dohovoru nepoužil a vystúpenie členského štátu ostalo len teoretickou otázkou. Boli to až politické signály a následné rokovania po roku 2002, ktoré vyústili do unifikácie inštitútu vystúpenia v Ústavnej zmluve. Je všeobecne známe, že mnoho zmien, ktoré mala priniesť Európska ústava, bolo transponovaných do znenia Lisabonskej zmluvy. Práve úprava vystúpenia členského štátu je týmto príkladom, kedy text návrhu Ústavnej zmluvy bol fakticky prekopírovaný do návrhu Lisabonskej zmluvy. Od účinnosti Lisabonskej zmluvy sa potvrdilo tvrdenie, že Únia nie je federálnym štátom, ale federáciou suverénnych štátov, ktoré majú kedykoľvek právo slobodne opustiť túto „ federáciu“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vystúpiť možno, ale v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami

Zmluva zakladá niekoľko podmienok vystúpenia. Jedna z nich je súlad s ústavnými požiadavkami dotknutého štátu. Každý členský štát so svojou ústavou ma odlišné ústavné zriadenie a ústavné požiadavky pre vystúpenie z Európskej únie. V našich podmienkach by sa pravdepodobne konalo celoštátne referendum vo svetle čl. 93 ods. 2 Ústavy SR. Vystúpenie z Európskej únie by bolo podmienené konaním referenda o dôležitej otázke verejného záujmu, čiže o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie.

Oznámenie svojho úmyslu a dohoda s Úniou o spôsobe vystúpenia

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade ak by boli splnené ústavné požiadavky pre vystúpenie, tak ďalšou podmienkou je oznámenie úmyslu vystúpiť z Únie Európskej rade. Následne Únia a vystupujúci štát iniciujú rokovania smerujúce k dohode, ktorá stanoví spôsob vystúpenia, zohľadňujúc budúci rámec vzťahov s Úniou. Na prijatie takejto dohody je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade a udelenie súhlasu Európskeho parlamentu. Zakladajúce zmluvy sa prestanú aplikovať na vystupujúci štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade ak nedôjde k dohode, tak dva roky po oznámení členského štátu vystúpiť z Únie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákaz účasti na rokovaniach pre vystupujúci štát

Členovia Európskej rady alebo Rady, ktorí zastupujú vystupujúci štát sa nezúčastňujú na rokovaní alebo rozhodovaní týchto orgánov, pokiaľ sa ich týkajú.

Otvorené otázky a nejasnosti

V súvislosti so splnením ústavných požiadaviek a následným oznámením rozhodnutia opustiť Úniu sa vynára praktická otázka, či oznámenie Európskej rade o úmysle vystúpiť musí byť podporené splnením ústavných požiadaviek alebo stačí ústavné požiadavky splniť dodatočne? K tejto otázke sa prirodzene vynára ďalšia otázka, kto bude preskúmavať splnenie týchto ústavných podmienok? Nemohol by v tomto prípade namiesto Ústavného súdu vystupujúceho štátu preskúmavať tieto podmienky aj Súdny dvor?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vystúpenie členského štátu má predchádzať vzájomná dohoda medzi Úniou a vystupujúcim štátom. Avšak čo sa stane, keď k tejto dohode nedôjde? Lisabonská zmluva nepredvída absenciu tejto dohody. Ďalej sa vynára otázka, aké postavenie bude mať vystupujúci štát do nadobudnutia účinnosti dohody o vystúpení? Aké budú práva a povinnosti tohto štátu v čase od oznámenia o vystúpení z Únie do nadobudnutia účinnosti tejto dohody?

V súvislosti so zákazom zastupujúcich členov Rady a Európskej rady sa vynára ďalšia otázka. Platí zákaz rokovania a rozhodovania o vystupujúcom štáte aj pre členov Európskeho parlamentu, ktorí dávajú súhlas dohode o vystúpení a zastupujú štát o ktorom sa rozhoduje?

Mám za to, že v čase tvorby Európskej Ústavy bola zanedbaná úprava vystúpenia členského štátu z Únie. Možno v čase pred hospodárskou a dlhovou krízou, pred Gréckom sa reálne neuvažovalo o tom, že by nastali v únii okolnosti, ktoré by viedli k vystúpeniu členského štátu a preto sa nedával dôraz na úpravu vystúpenia členského štátu, prípadne zániku Únie. Dnešná lakonická a skromná úprava neprináša jasnú predstavu o možnosti vystúpenia, ale skôr naopak vynárajú sa ďalšie otázky a nejasnosti. Domnievam sa, že Európska únia nie je svedomito pripravená na vystúpenie svojho člena.

David Kapusta

David Kapusta

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Doma som študoval právo a v zahraničí financie. Pracujem ako daňový konzultant v oblasti transferového oceňovania. V roku 2018 som bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Podpredseda klubu nezávislých poslancov - Banskobystrická alternatíva. Založil som blog a občianske združenie bystrickeveci.sk a dlhodobejšie sa zaujímam o problémy mesta. Angažujem sa, pretože chcem, aby sa nám tu žilo lepšie. Rád cestujem, spoznávam ľudí a čítam dobrú knihu. Najčastejšie ma nájdete v oddelení filozofie, ekonómie, politológie či histórie. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaOsobnéPrávoNezaradenáEurópska úniaVšeličoViera a náboženstvoHistória

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu